Je to trošku ako nevera v manželstve, keď vás zákazník podvedie? Alebo v biznise sa to neráta? Čo urobiť, keď vám zákazník preberie pracovníka alebo si s ním dohodne „biznis“ poza váš chrbát?

            Sto percent našich zákazníkov vyžaduje od nás prácu, ktorá sa dopredu v zmluve dohodla. Žiadne ale, žiadne nestíhame, žiadne zbytočné otázky, urobte, čo treba. A keď neurobíme, daň je vysoká. Áno, tak by to malo byť. Myslíte si, že platiť by to malo aj opačne? Dodržiavať pravidlá hry? Stále sa veľa z nás podnikateľov drží starého známeho „náš zákazník, náš pán“, ale kde sú hranice spolupráce?

            Je férová dohoda, ak manželka podvádza manžela, ale on to robiť nemôže? Je férové, ak manžel podvádza manželku, ale ona to robiť nemôže?

            V biznise platia obchodné zmluvy a tých by sme sa pravdepodobne mali držať. Zmluva znamená dohoda oboch strán a výsledkom by malo byť win-win. Ale čo etika? Čo slovo „chlapa“?

            Nič proti iným kultúram. Je to len príklad. Veľká zahraničná firma nám po zabehnutí upratovania v ich spoločnosti prebrala personál a zamestnala si ich do vlastných radov. A samozrejme ich kráľovsky preplatila. Kto by takú ponuku neprijal? Odpoveď zákazníka na danú situáciu bola: „niekto musí prehrať“. Ale je to naozaj tak?

          .

            Aká je vaša skúsenosť?