Keď sme zakladali našu upratovaciu firmu, svokrina kamarátka sa jej s opovrhnutím spýtala, prečo idem robiť niečo tak podradné. Nuž, mne sa to zdal dobrý nápad. Tento typ služby ešte len začínal a boli sme medzi prvými v meste.

Promovaní nepromovaní, nám sa to podradné nezdalo. Videli sme v tom budúcnosť. A ja som mohla zúročiť svoje deväťročné manažérske skúsenosti a to vo vlastnom biznise. Prečo nie.

Máte predsudky a posudzujete ľudí podľa vzdelanosti, spoločenského rebríčka alebo podľa toho, čím sa živia? Rozmýšľali ste nad tým niekedy? Vygooglila som si názor odborníčky z etnografického ústavu, ktorá predsudok zadefinovala ako „niečo, čo si osvojíme na základe našej praktickej skúsenosti. To znamená, že sme ešte nevstúpili do žiadneho konania s človekom, alebo so žiadnou realitou, ale už máme osvojený predsudok na základe nejakej skúsenosti a ďalej sa vo svojom správaní alebo vyjadrovaní ním riadime. Predsudky majú svoju emóciu, zvyčajne negatívnu a zároveň v sebe nesú správanie, ktoré z tejto negatívnej emócie vyplýva. Je tam tendencia ublížiť alebo negatívne diskriminovať…“.

„Je to „len“ upratovačka.“ ….. A napadlo ma to v nasledovnej súvislosti.

V nedávnych dňoch sme robili väčšiu zákazku, kde sa upratovali priestory po dokončení stavby. Krásne moderné priestory čakali už len na upratanie a na to, aby sa zamestnanci danej spoločnosti mohli do nich nasťahovať a začať makať. Snažili sme sa teda krásne priestory patrične upratať a pripraviť.

V prvý deň upratovania na tejto zákazke prišla aj hŕstka zamestnankýň klienta, už na pohľad pekne oblečených a upravených žien, ktoré budú v krásnych nových priestoroch vykonávať niečo „nemanuálne“. Bolo však pár situácii, kedy nás z ich správania voči našim pracovníkom nepríjemne zabolelo v bruchu a pichlo v hrudi. Nazvala by som to niekedy až neúctou. A okrem iného sa pred slovom „upratovačka“ zásadne nepoužívalo oslovenie „pani“….

Je obdobie „corona“ vírusu. No a zhodou okolností naša zostava pri spomínanom upratovaní bola veľmi rôznorodá a zaujímavá – tretiačka vysokoškoláčka, študuje za inžinierku, využila čas a chce si privyrobiť. Stredoškoláčka umelkyňa, študujúca na najlepšej umeleckej škole na Slovensku, moja dcéra, nemala na výber, musela. Gymnazista stredoškolák, išiel jeho ocino, tak sa k nemu na brigádu pridal. Pohľadná baba, pracujúca v úplne inom sektore, chce si privyrobiť, lebo momentálne je kvôli Corone bez príjmu. Vyštudovaný magister, biznis má teraz zavretý, treba priniesť korunu do rodiny…

Mali by dotyčné dámy rovnaký postoj aj keby vedeli, kto sa skrýva pod teplákmi a vyťahanými tričkami?

Človeka takýto postoj zamrzí. A zamrzí ma to vždy aj vtedy, ak by tá zostava bola „len“ z ľudí s učňovským vzdelaním a z našich mnohých skvelých kolegýň – upratovačiek.

Ale inšpirujem sa Adelou Vinczeovou a poďakujem sa dotyčným dámam, aby som sa aj ja zamyslela nad sebou, či sa naozaj vždy správam bez predsudkov a tak, aby to ten druhý vždy ustál.

„Zákon akcie a reakcie neplatí len vo fyzike. Týka sa aj vzťahov – k ľuďom, zvieratá, rastlinám, svetu. Ak sa chováme dobre, dostaneme naspäť dobro. Ak však jednáme so zlým úmyslom, vráti sa mi zlo. Pamätaj, že vesmír je ozvenou tvojich skutkov a myšlienok“. Dalajláma